V 16. storočí sa kníhtlač na území Uhorska spočiatku vykonávala prostredníctvom putovných tlačiarov. Putovnými sa tlačiarne nazývali pre ich krátkodobé trvanie na viacerých miestach. V rozdelenom a Osmanmi sužovanom Uhorsku totiž neboli v tom čase najvhodnejšie podmienky pre existenciu stálych tlačiarní.

Putovní tlačiari napomáhali šíreniu reformácie v krajine, pretože tlačili najmä teologické diela s reformačným nábojom. Kníhtlač v Košiciach tiež začala zásluhou putovného tlačiara, aby napokon zanechala po sebe pomerne dlhú a výnimočnú históriu.

Prvý košický putovný tlačiar Gál Husár (lat. Gallus Anaxius, maď. Gál Huszár; 1512 – 1575) pôsobil v Šintave, na Plaveckom hrade, v Hlohovci a v Mosonmagyaróváre. Husár bol všestranný: pôsobil najprv ako katolícky kňaz, neskôr ako reformovaný superintendent, šíril reformáciu, preložil heidelberský katechizmus do maďarčiny, zostavil náboženský spevník. Kníhtlači sa vyučil vo viedenskej dielni známeho tlačiara Raphaela Hoffhaltera. Počas krátkeho pobytu v Košiciach vytlačil v roku 1560 spevník – kancionál. Ide o najstaršiu známu a zároveň prvú maďarsky písanú nekatolícku tlač z územia dnešného Slovenska. Husár spolupracoval aj s Petrom Bornemiszom, zakladateľom tlačiarne v Šintave a Hlohovci, v ktorej pracoval a neskôr ju aj prevzal Valentín Mančkovič, neskorší tlačiar Vizsolyskej Biblie.

S menom Jána Fischera z Bardejova (zaťa bardejovského tlačiara Jakuba Klössa) je od roku 1610 spojená prvá trvalá tlačiareň v Košiciach. Po jeho smrti (1614) viedol dielňu v Levočskom dome Ján Festus. Kniha z roku 1620 vydaná Jánom Festom je najstaršou košickou tlačou v historickej zbierke Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. V 17. storočí sa majitelia tlačiarenskej oficíny často striedali. Podľa tlačiara Mareka Severina pracovala dielňa len s jedným lisom, zariadením na odlievanie písma a vlastnila matrice, štočky (tlačiarenské formy) a písmená – švabach, latinské i grécke písmo – používané na tlač kníh v latinčine, maďarčine i nemčine. Táto „mestská“ tlačiareň fungovala asi do roku 1694.

Významný podiel na rozmachu kníhtlače v Košiciach malo jezuitské kolégium. Jezuiti prevádzkovali v 2. polovici 17. storočia okrem vysokej školy, knižnice, lekárne či konviktu aj tlačiareň na podporu vlastnej činnosti,  ktorá sa nakrátko stala jedinou katolíckou tlačiarňou v Hornom Uhorsku. Po vyhnaní jezuitov počas stavovských povstaní tlačiareň zanikla. V roku 1716 obnovená Akademická jezuitská tlačiareň Košickej univerzity (Typis Academicis Societatis Jesu) bola jednou z najvýznamnejších a najdlhšie fungujúcich košických oficín. Vo vrcholnom období (1736 – 1745) vydávala ročne približne 24 tlačí.  V historických zbierkach Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach majú tieto tlače značné zastúpenie. Po zrušení jezuitského rádu (1773) sa tlačiareň ocitla v rukách štátu. V roku 1775 ju odkúpil bratislavský kníhtlačiar Ján Michal Landerer, ktorý pôsobil v Košiciach do roku 1821. Landererovci patrili medzi úspešných tlačiarov, dielne mali aj v Bratislave a  Budapešti.

V ďalšom období sa technika kníhtlače zásadne zmenila a zdokonalila do novodobej podoby. Podobne ako inde v Európe vznikali viaceré nové tlačiarne aj v Košiciach, v priebehu 19. storočia sa časť z nich pretransformovala aj do vydavateľstviev. Tlačiari boli v tom období váženými občanmi mesta a členmi mestskej rady.

K významnejším dielňam tohto obdobia patrí Ellingerova tlačiareň (1787 – 1876) založená Jánom Jozefom Ellingerom z Viedne. Rodina Werferovcov (1822 – 1910) rozšírila košickú typografiu o novú techniku – litografiu. Werferovci vydávali okrem kníh aj kalendáre, noviny, časopisy, úradné tlačivá i hracie karty. Landererovci, Ellingerovci i Werferovci mali v Košiciach aj svoje kníhkupectvá. V 3. štvrtine 19. storočia patrila k významným tlačiarňam Horného Uhorska košická tlačiareň Pannonia (1872 – 1884). Najprv sa zameriavala na vydávanie novín v nemčine, neskôr tlačila aj ďalšie košické a prešovské noviny. Tlačiar a novinár Ľudovít Ries pracoval najprv pre Pannoniu, neskôr aj sám tlačil a vydával hospodárske a politické periodiká a časopisy. V 20. storočí  vznikli v meste ďalšie tlačiarne, napríklad Anton Adolf Vitéz, tlačiareň Sv. Alžbeta, Samuel Matzner či Slovenská kníhtlačiareň. Toto obdobie však patrí už do modernej kapitoly dejín košickej kníhtlače.