Hlavný partner projektu – Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Štátna vedecká knižnica v Košiciach (ŠVKK) patrí rozsahom knižničného fondu medzi najväčšie knižnice na Slovensku. Počiatky jej historického fondu v  súčasnosti známeho ako knižnica Právnickej akadémie v Košiciach súviseli s činnosťou jezuitov v meste, založením jezuitského kolégia a v roku 1657 Košickej univerzity. Činnosť jezuitov bola prerušená v roku 1773, kedy vzniká aj prvý katalóg knižnice obsahujúci 1443 zväzkov. Po zrušení univerzity a jej prevedení pod jedinú uhorskú univerzitu v Budíne mení knižnica názov na knižnicu Kráľovskej akadémie. V rokoch 1849 – 1850 vzniká Právnická akadémia, ktorej v roku 1855 pripadla aj knižnica. V roku 1924 bol archív Právnickej akadémie prevezený na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a knižnica s fondom 33 366 zväzkov (stav k 31. 7. 1922) bola pridelená vtedajšej Verejnej knižnici v Košiciach. Počiatky ŠVKK sú spojené so vznikom Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, ktorej knižnica oficiálne začala svoju činnosť 20. februára 1947. Po získaní práva úplného povinného výtlačku v roku 1952 knižnica postupne budovala vedecký fond zo všetkých vedných odborov z českej i slovenskej produkcie. Od roku 1954 vedecká knižnica postupne prevzala aj podstatnú časť historického fondu Právnickej akadémie. V knižničnom fonde ŠVKK sa nachádzajú aj dva pôvodné exempláre Vizsolyskej Biblie. Sídelnou budovou ŠVKK je Forgáčov palác na Hlavnej ulici č. 10 v Košiciach.

Partner projektu – Vizsolyský reformovaný cirkevný zbor

Obec Vizsoly sa nachádza na severovýchode Maďarska v župe Borsod-Abaúj-Zemplén. Obec vznikla pravdepodobne koncom 12. storočia v blízkosti rieky Hornád na dávnej a v stredoveku významnej obchodnej ceste na severe Uhorska spájajúcej Pobaltie a Balkán. Už na prelome 12. a 13. storočia sa v obci nachádzal románsky kostol, neskôr rozšírený o gotickú časť s cennými freskami. V 13. – 14. storočí bola obec centrom samosprávy obcí „Nemcov uhorskej kráľovnej“ i sídlom súdu palatínov Abu Omodeja a Viliama Drugetha a jeho dvorného sudcu Mikuláša Perényiho. K vrcholným udalostiam obce patrilo udelenie mestských privilégií a trhového práva v rokoch 1454 a 1477. V období šírenia reformácie v Uhorsku siahajú počiatky premeny cirkevného spoločenstva vo Vizsoly na reformovaný kalvínsky do 3. štvrtiny 16. storočia. Do rozvoja obce Vizsoly negatívne zasiahla osmanská expanzia, no napriek tomu sa obec nakrátko stala jedným z protestantských tlačiarenských centier krajiny. V súčasnosti má obec poľnohospodársky ráz. Jej význam narástol v 2. polovici 20. storočia, keď sa Vizsolyská Biblia dostala do širšieho povedomia celého Maďarska. Podiel reformovaných veriacich v obci sa do súčasnosti znížil na približne 12,5 %, no vďaka významu Vizsolyskej Biblie a „genius loci“ sa obec zaradila ku kultúrnym a náboženským centrám Maďarska. Po roku 2015 a povýšení Viszolyskej Biblie medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky – hungariká, bolo v obci vybudované komplexné náučno-poznávacie a náboženské centrum s názvom „Református Betlehem“.

Obe organizácie v roku 2019 podpísali partnerskú dohodu za účelom implementácie projektu, ktorého hlavným cieľom bolo: 

• Podporiť cezhraničnú výmenu skúseností pre zachovanie a propagáciu unikátneho písomného, kultúrneho dedičstva – Vizsolyskej (tiež Károlyiho) Biblie zo 16. storočia.   
• Zabezpečiť ochranu a zvýšiť záujem o kultúrno-historické dedičstvo v destináciách Vizsoly a Košice medzi občanmi prostredníctvom poukázania na spoločné náboženské, ekonomické a sociálne korene, na multietnickú a multikultúrnu spoluprácu pri vzniku, preklade a tlači Biblie. 

Expozičná miestnosť v Košiciach, v ktorej sa práve nachádzate je jedným z hlavných výstupov projektu, ktorý sa mohol realizovať vďaka Programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Organizácie EZÚS Via Carpatia s.r.o., Košický samosprávny kraj a Szechényi Programiroda Nonprofit Kft zastrešujú  Fond malých projektov, v rámci Programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Fond malých projektov predstavuje nástroj na podporu projektov menšieho rozsahu na regionálnej úrovni.

Spoločné prieniky v histórii Košíc a obce Vizsoly

• V stredoveku a novoveku patrili Košice a Vizsoly do Abovskej stolice (do roku 1848) a v novšom období do Abovsko-turnianskej župy (1853 – 1919, 1938 – 1945), pričom Košice boli pre Vizsoly stále aj spádovým mestom,
• po tatárskom spustošení Uhorska sa usadili v Košiciach aj niektorí obyvatelia z Vizsolya,
• kráľovská cesta – Via Regia – viedla cez obe obce a spájala ich,
• palatín Aba Omodej vlastnil Vizsoly aj územia v blízkosti Košíc a nárokoval si moc nad Košicami,
• na dovoz papiera na vydanie Vizsolyskej Biblie poslúžili aj sklady tovaru v Košiciach patriace Žigmundovi Rákoczimu,
• Gáspár Károlyi bol istý čas superintendentom reformovaných obcí tzv. Košického údolia,
• od roku 1790 spájala obe sídla poštová sieť Košice-Eger,
• Vizsoly je nazývaný vstupnou bránou na tzv. Gotickej ceste v Maďarsku a Košice sú centrom jej stredného úseku na Slovensku.